Ako dnes si pamätám obdobie, keď som sa s tebou zoznámil ako funkcionár začínajúceho plaveckého klubu, ktorý sa práve objavil  na scéne slovenského plávania.  Bol som vtedy, tak ako celý Nereus, neskúsený, ale plný predsavzatí a cieľov. V tom čase si pôsobil na sekretariáte SPF ako metodik.   Mne i nám ako klubu si vždy pomohol, nepamätám, že by si ma odmietol, alebo nevysvetlil, ak som niečomu nerozumel. Na rozdiel od tvojich kritikov si pracoval a pozostatky tvojej práce na Junáckej využívame doteraz. Pamätám si  na našu spoluprácu v komisii vrcholového športu. Tvoje skúsenosti a rokmi overené názory staršieho muža  prispievali k prijatiu riešení  a to hovorím napriek tomu, že nie vždy som s tebou súhlasil. Pamätám a nezabudnem aj na tvoju pomoc a osobnú zaangažovanosť pri príprave a organizácii oponentúr ÚTM  ako aj na školenia trénerov i rozhodcov, ktoré si pripravoval a aj viedol.   Nezabudnem tiež na naše rozhovory, počas ktorých sme rozoberali problémy slovenského plávania, činnosť útvarov talentovanej mládeže a popri tom sme hľadali riešenia, ako aj na rozhovory o tom na akých princípoch a ako fungujú naše vlastné kluby.  Akoby si tu stále bol, počujem v ušiach tú milú, tvojim českým pôvodom jemne strihnutú slovenčinu, ktorá bola pre teba tak typická a ktorú som mal veľmi rád. Nestihol som ti to však Pepo povedať.  Tak ako som ti možno málo hovoril o tom, ako u nás v Žiline skoro denne čerpáme z plaveckej literatúry, ktorú si v posledných rokoch pre potreby trénerov preložil. Domnievam sa, že táto v podstate bezplatne vykonaná práca v prospech nás všetkých nebola nikdy adekvátne ocenená. Nakoniec si sa z dôvodu vážnych zdravotných problémov tvojej manželky rozhodol vzdať funkcií, ktoré si v slovenskom plávaní zastával. Aj vtedy si sa v mojich očiach prejavil ako zodpovedný, čestný a charakterný muž.

Pred pár dňami som Ťa po dlhom čase stretol v Bratislave, počas Veľkej ceny Slovenska. Povedal si mi so smútkom v očiach, že si pochoval manželku. Pár vetami sme si zažartovali na tému,  či ešte nemáš chuť funkcionárčiť v slovenskom plávaní.  S úsmevom si odmietol. Teraz si uvedomujem, že to bol taký smutno krásny úsmev muža, ktorý má už to podstatné za sebou. Neviem, či si sa rozhodol odísť za svojou manželkou, pretože Ťa tu už nemalo čo držať.  O čom som však na základe tých nepatrných skúseností presvedčený je, že tvoj život tu mal zmysel a že mne osobne a mnohým z nás, ktorí Ťa osobne poznali, tu budeš chýbať. 

Verím, že tam kde si,  plávaš v tom najkrajšom bazéne aký si len vieme predstaviť. A že nie si sám. Tu bude život nezadržateľne plynúť ďalej. Avšak stopa, ktorú si po sebe zanechal, len tak zo dňa na deň nevymizne.

Česť tvojej pamiatke.

S úctou                                                                    Peter Fiabáne,

predseda SPZ